Cesta, prvý a druhý deň

Autor: Martin Sanitra | 10.7.2012 o 12:10 | (upravené 11.7.2012 o 14:17) Karma článku: 3,34 | Prečítané:  356x

Tak som konečne dorazil, v tomto článku budem popisovať celú svoju cestu ako aj svoje prvé dva dni strávené v Pune. Prvé problémy a aj prvé šoky ktoré som tu zažil

Ospravedlňujem sa za blbé rozmery fotiek, budem sa snažiť to zmeniť v ďalších príspevkoch. (Podstatné na tých obrázkoch našťastie vidno)

Cesta

Konečne už prišiel deň môjho odchodu zo Slovenska. Z domu som odchádzal o cc 01:30 bez akéhokoľvek spánku. V Budapešti všetko v pohode až na frontu pri check-ine ale našťastie som mal dostatočnú časovú rezervu. Letisko v Budapšti je celkom pekné, nie je príliš veľké takže aj človek s mojimi slabými orientačnými zmyslami sa tam v pohode zorientuje. Celý let som letel spoločnosťou Lufthansa. Letenky su síce drahšie ale oplatia sa. Let do Mníchova som absoloval v takom menšom lietadle (neviem názov), let bol celkom krátky trval cca hodinku. Aj počas tejto hodinky bolo cestujúcim zabezpečené občerstvenie, samozrejme zadarmo.

V Mníchove som mal cca 3 hodiny do nástupu do lietadla. Z letiska som ale nemohol vyjsť, takže ako tuhý fajčiar som mal malý problém. Našťastie aspoň na letisku nediskriminujú fajčiarov a boli tam takéto zaujímavé zariadenia.

 

 

Niesom zase taký fajčiar aby som tam prefajčil tri hodiny tak som si zatiaľ prešiel celé letisko ktoré je dosť veľké na tom termináli kde som bol ja mohlo byť aspoň 120 brán. tak som si nejako prečkal ten čas a konečne nastúpil do lietdla.

 

 

Tentokrát to už bolo lietdalo podstatne väčšie (Airbus A330 myslím). Lietadlo bolo plné Indov, v celej turistickej triede bolo asi 10 bielych ľudí. Lietadlo fajne vybavené v sedadle TV so seriálmi, filmami, hudbou atď. takže som si mal ako skrátiť čas. Hneď ako sme dosiahli požadovanej výšky letu bol podávaný obed - celkom v pohode. Tentokrát som si už dal aj trošku alkoholu aby sa mi lepšie spalo :-P. počas letu bol ešte podávaný jeden snack a nápoje počas celého letu. Let trval celkovo asi 8 hodín ale prešiel v pohode, bez komplikácii.

 

Keď som vystúpil v Bombaji, bolo sa najskôr treba zaregistrovať na imigračnom, a ešte raz absolvovať bezpečnostnú prehliadku (ak človek preváža zlato, striebro, tovar tak ho musí zdeklarovať), odovzdať potvrdenie o registrácii na imigračnom a bol som vybavený. Keď som vyšiel z letiska tak to bolo ako facka. Teplo a hlavne strašne vlhko. Bolo mi povedané že je lepšie ak na letisku počkám do rána že sa lepšie cestuje. Zlomový bod - vybitý mobil. Asi po piatich minútach si ma odchytil SBS-kár že čo som kto som kam idem a tak a že fajčiť mám niekde na kraji. Potom ku mne zavolal taxikára že nemusím čakať do šiestej rána že za 3 hodiny som tam. Taxikár mi hneď schmatol batožinu, naložil do auta a išli sme. Celkovo som za taxi zaplatil 4000 INR(INR - skratke pre rupie) - 80 USD. Na naše pomery to je v pohode, na Indiické je to veľa nakoľko iní sa dostali do Pune aj za 2500 INR ale mne to už bolo jedno chcel som sa hlavne niekam dostať.

 

Konečne stojím pred budovou kde mám bývať. Vyšiel som na poschodie kde som mal bývať  - žiadne označenie dverí. Tak som zišiel dole za strážnikom že či mi nevie pomôcť. Samozrejme nevedel po anglicky tak to bol celkom humor. Ani on nevedel ktorý byt je ktorý tak trieskal na všetky dvere ale nikto neotváral. Boli asi 4 hodiny ráno, mal som vybitý mobil takže ma začali chytať záchvaty paniky. Našťastie sa asi o hodinu vracali nejaké rusky z párty tak som ich odchytil a konečne sa dostal do bytu. Byt bol preplnený, spalo sa na matracoch na zemi. Ale končne som si mal apsoň kde ľahnúť.

Objekt, v ktorom bývam

 

 

1.deň

1. deň som mal len relax po ceste a na spoznávanie Pune. Už počas tohot prvého dňa som zažil niekoľko kultúrnych šokov

Psy

Psy sú tu úúúplne všade. na cestách, pri domoch, v domoch jednoducho všade. Keď je cez noc slabá premávka je bežné že v strede cesty si vylihuje skupinka psov.

 

Premávka

Jazdí sa tu všade vľavo, aj na chodníkoch sa chodí vľavo. Cesty sú v dezolátnom stave a ľudia tu šoférujú naozaj šialenie. Cesta je trojprúdová, Indovia si z nej kľudne spravia aj 5-prúdovku, idú jeden cez druhéhe, krížom-krážom, trúbia aj keď netreba. Veľmi populárna je tu domáca značka áut TATA (spoločnosť TATA okrem iného vlastní aj niečo ako Tesco, sú aj mobilný operátor a mnoho iného). Veľmi populárne je chodiť na motorkách, nakoľko sa s ňou pretlačíte všade. Celkovo je tu ale premávka cez deň veľmi hustá, dopravné značenie, snáď okrem semaforov, nemá žiadny význam a prechody pre chodcov sú tu len na okrasu.

 

 

Rikša

Asi najrozšírenejší spôsob prepravy. Maličké autíčko pre troch ľudí (ak sa potlačia). Cena je variabilná. Sú dve varianty. Buď si cenu vyjednáte alebo si požiadate o taxameter. Celkovo je to ale strašne lacné. Máme kartičku kde sú ceny prepravy rikšou a ceny sú robené tak že si zoberiete vzdialenosť v km, posuniete desatinú čiarku o 1 miesto a máte cenu (10 km = 100 INR = 2 USD). Netreba si ich volať telefónom, stačí sa postaviť na cestu, zamávať a nejaká už zastaví. Ak sa nepodarí zjednať cenu tak ho pošlete preč a chytíte ďalšiu.

 

Jedlo

Môj prvý kontakt s Indickým jedlom bol v nákupnom centre. Vo všeobecnosti je tu veľmi rozšírená vegetariánska strava. Ja som si dal niečo čo sa volá Uttapam. Je to niečo ako divná palacinka so zeleninou. Chutí to celkom fajn. Dostal som k tomu aj nejaké dve divné omáčky a veľkú misku kari. Kari je cítiť úplne všade. Ešte musím spomenúť že jedlá sú tu robené tak aby sa mohli jesť len rukami. Príbor sa používa asi len v reštauráciách.

 

Bezpečnosť

Ľudia ktorí majú aspoň aký-taký majetok bývajú v akýchsi mini sídliskách. Každé toto sídlisko má svojich strážnikov, ktorí strážia objekt ako vo dne tak aj v noci. Pri vstupe do každého obchodného domu je potrebné prejsť bezpečnostnou prehliadkou (tašky, detektor kovov). Do supermarketov je zakázaný vstup s taškami, musíte si ich nechať pred vstupom v úschovni.

 

Dnes som vlastne strávil celý deň so skupinkou Číňanov ktorí ma povodil po miestach ktoré by som mal poznať (obchody, stravovanie, internet) Na záver sme sa boli zabaviť v herni v jednom nákupnom stredisku. Vyzerá to tam ako v amerických filmoch. Nabijete si kartu kreditom a za niektoré hry dostávate lístky ktoré následne vymeníte za výhry podľa počtu. Večer keď sa vrátili všetci stážisti sme si otvorili fľašku na uvoľnenie, spravili si mini-párty a tým deň skončil.

 

2. deň

Začali sa ku mne dostávať informácie že vlastne skoro nikto zo stážistov nemá čo robiť. Tak sme sa samovoľne pripojili k inému projektu. Dostali sme echo že v škole kde chodia potrebujú dobrovoľníkov tak sme sa tam vydali ráno s nimi. Škola bola ošarpaná budova bez nábytku, s niekoľkými veľkými miestnosťami uprostred slum-u (slum-najchudobnejšia časť mesta v Indii). Bavili sme sa s malými deťmi do veku cca 4-9 rokov. V živote som nevidel toľko radosti ako na nich keď sa mohli s nami baviť. Ešte aj z ulíc sa na nás chodili pozerať ľudia z ulice cez okienka. Bolo to super ale tie deti majú neskutočne veľa energie a všetci sme odchádzali vyčerpaní. (Foto bude v treťom dni, nemal som zo sebou foťák).

 

Po návrate do bytu nás tam už čakala skupinka Indov z miestnej pobočky AIESEC, nakoľko bolo treba riešiť ďalšiu budúcnosť stáží. Dozvedeli sme sa, že budúci týždeň pôjdeme do nejakej organizácie ktorá sa stará o zvieratá a pomáhať im. Bolo mi povedané že Indovia nie sú veľmi spoľahlivý a klamú, tak dúfam že ma presvedčia o opaku. Viceprezident pre projekty sa mi dokonca osobne ospravedlňoval za problémy ktoré prebiehajú a že sa ich snažia riešiť. Dúfam že to neostane len pri sľuboch.

 

Teraz sedím v kancelárii miestnej pobočky AIESEC. Je to celkom bodrel. Veľmi stará budova, veľmi ošarpaná miestnosť. Aspoň je podstatne väčšia ako naša kancelária a majú balkón J. Momentálne sa chystám na meeting s vedením pobočky ohľadom problémov ktoré tu prebiehajú, dúfam že sa niečo vyrieši.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?